Pevne rozhodnutí predĺžiť si slenčný víkend sme 12.5. o 0:11 nasadli vo Vrútkach do vlaku a húrá do sveta. Nie však priďaleko, len na skok k susedom, Čechom. Po príchode do Pardubíc sme sa vybrali vlakom na smer Teplice nad Metují. Tam sme už boli odkázaní na vlastné nohy. Hneď po vstupe do oblasti Teplických skál nás čakalo 300 schodov, ktoré viedli na vrchol skalnej veže. Tá nám ponúkla nádherný výhľad ponad rozmanité zmiešané lesy, z ktorých vykúkali obrovitánske pieskovcové skalné komplexy. Ako sme postupovali ďalej, pieskovcové veže boli čoraz vyššie, masívnejšie a priechody sa zužovali. V niektorých úžinách sa stále udržiaval sneh a prúdil tam chladný vzduch, ktorý sa na výslní menil na teplé prúdy príjemne hrejúce na koži. Cez bažiny a takzvanú „Vlčí rokli“ sme sa presunuli do oblasti Adršpaškých skál, ktoré nám opäť ponúkli pohľad na mohutné skalné útvary, úžiny, veže a steny. Mali sme obrovské šťastie, že celý čas nás sprevádzal iba štebot vtákov so šumom lesa a na prvých turistov sme natrafili až v Adršpachu. Celú prírodnú rezerváciu Teplických skál sme mali pre seba (nazvala by som to VIP prehliadkou 😉 ) Po zakúpení pohľadníc a „výdatnom obede“ (inak povedané – zbalíme si, čo dom dal) sme sa pobrali na dlhú cestu vlakom až do mestečka Turnov – približne 84km od Adršpachu smerom na západ. Mestečko pôsobilo príjemne a priateľsky.  😀 Dopriali sme si poriadnu večeru a tradičné české pivečko na posilnenie. Potom sme sa odobrali smerom na juh objavovať ďaľšie prírodné krásy v podobe Českého raja…ale o tom potom ……v dalšom pokračovaní